Fico klame. Už zasa

Autor: Ondrej Dostál | 9.12.2020 o 11:30 | Karma článku: 11,18 | Prečítané:  12616x

Robert Fico sa včera pokúsil vniesť zmätok do hlasovania o novele ústavy. Zasa raz pri tom klamal. Nič nového.

Zákon o rokovacom poriadku NR SR v § 68 ods. 4 uvádza: „Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.“ Toto ustanovenie rokovacieho poriadku znamená, že parlament by v zásade nemal schvaľovať zákony, ktoré predpokladajú ďalšiu podrobnejšiu úpravu v podzákonných vykonávacích predpisoch (nariadeniach vlády, vyhláškach ministerstiev a iných orgánov), bez toho, aby mal predstavu, ako táto ďalšia podrobnejšia úprava bude vyzerať.

Vykonávacie predpisy podľa Fica

Predseda SMER-SD Fico sa však toto ustanovenie pokúsil vyložiť tak, že sa vzťahuje nielen na návrhy zákonov, ale aj na pozmeňujúce návrhy k nim a nielen na vzťah medzi návrhmi zákonov a nariadeniami a vyhláškami, ktoré majú byť vydané na ich základe, ale aj na vzťah medzi ústavnými zákonmi a zákonmi, ktoré majú byť vydané na ich bližšiu úpravu. Tvrdil, že nie je možné, aby NR SR hlasovala o dvoch pozmeňujúcich návrhoch k vládnemu návrhu novely ústavy, konkrétne o pozmeňujúcich návrhoch poslancov Alojza Baránika (k prokuratúre) a Miloša Svrčeka (k dôchodkovému zabezpečeniu). Oba totiž navrhovali upraviť – ako to už pri úprave v ústave býva – predmetné vzťahy iba rámcovo a predpokladali bližšiu úpravu na úrovni zákona.

Vzťah ústavy a zákonov

Ficov výklad bol netradičný, ale on na ňom trval. Hoci zákony v niektorých prípadoch predstavujú bližšiu úpravu vzťahov rámcovo vymedzených v ústave, nezvykne sa vo vzťahu ku nim používať termín „vykonávacie predpisy“ tak, ako sa týmto pojmom bežne označujú nariadenia, vyhlášky a ďalšie podzákonné právne predpisy vo vzťahu k zákonom. Rozdiel je aj v tom, že o zákonoch, rovnako ako o ústave, rozhoduje parlament, kým na znenie nariadení a vyhlášok nemá parlament bezprostredný vplyv, keďže ich vydáva vláda, ministerstvo, alebo iný štátny orgán.

Nepomohlo ani upozornenie podpredsedu NR SR Juraja Šeligu na znenie § 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku NR SR, podľa ktorého si predseda NR SR od navrhovateľa zákona musí vyžiadať návrh vykonávacieho predpisu iba v prípade, že má tento nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, inak si ho vyžiadať iba „môže“. Pritom Svrčekov pozmeňujúci návrh mal nadobudnúť účinnosť až 1.1.2023 a účinnosť zákonnej úpravy, ktorá by vyplynula zo schválenia Baránikovho pozmeňujúceho návrhu, nebola vôbec stanovená.

A nie je nijako výnimočné, že zákonná úprava vzťahov rámcovo zadefinovaných v ústave prichádza až neskôr. Ústava SR od svojho schválenia v roku 1992 obsahovala vetu, že „samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon“ (čl. 64 ods. 3), ale zákon samosprávu vyšších územných celkov reálne ustanovil až v roku 2001, teda o 9 rokov neskôr (zákon č. č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).

Fico si ďalej išiel svoje, tvrdil, že zákony sú vykonávacie predpisy k ústave, vynútil si zvolanie poslaneckého grémia a zdržanie hlasovania o pozmeňujúcich návrhov k novele ústavy v druhom čítaní.

Vykonávacie predpisy podľa legislatívnych pravidiel

Zo lži pritom Fica usvedčujú Legislatívne pravidlá tvorby zákonov schválené uznesením NR SR č. 519 z 18. decembra 1996. Tie pomerne jasne vymedzujú, čo zákon o rokovacom poriadku rozumie vykonávacím predpismi. Čl. 9 (Podávanie návrhov zákonov) v ods. 7 ustanovuje, že „Ak sa má na základe zákona vydať vykonávací predpis,9) predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Navrhovateľ zákona predkladá návrh vykonávacieho predpisu vždy, ak má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný (§ 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku).“

Dôležitý je v tomto ustanovení odkaz 9), ktorý v poznámke pod čiarou vysvetľuje, čo sa rozumie „vykonávacím predpisom“ a to prostredníctvom odkazu na články 120 a 123 ústavy.

Čl. 120 ústavy v ods. 1 ustanovuje, že „na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia“. A čl. 123 ústavy zasa znie: „Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Je teda zjavné, že vykonávacími predpismi rozumie zákon o rokovacom poriadku presne to, čomu zodpovedá bežné chápanie pojmu vykonávacie predpisy, teda nariadenia, vyhlášky, prípadne iné podzákonné právne predpisy, nie zákony.

Ficov lživý hlas

Keď som na to ako spravodajca k návrhu novely ústavy upozornil pred uvedením hlasovania k pozmeňujúcim návrhom, zo smeráckych lavíc sa hlasom podobným hlasu Roberta Fica ozvalo, že on hovorí o zákone, nie o nejakých pravidlách. Lenže Legislatívne pravidlá tvorby zákonov nie sú len nejaký informatívny materiál, ale záväzný dokument schválený uznesením parlamentu na základe § 69 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého „Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národná rada uznesením.“

A aby nevznikla žiadna pochybnosť, tak hneď nasledujúci odsek (§ 69 ods. 2) zákona o rokovacom poriadku uvádza, že „Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné.“ Čiže vykonávacími predpismi, o ktorých hovorí Ficom spomínaný § 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, sú nariadenia a vyhlášky, nie zákony. Skrátka a jasne: Fico zasa raz klamal. Bodka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dotácie na rodovú rovnosť rozdali čudne

Ministerstvo rozdávalo viac ako 21-tisíc eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.


Už ste čítali?