Slabí oznamovatelia, silní bašternáci. Prečo je to problém a čo s tým?

Autor: Ondrej Dostál | 21.1.2018 o 20:14 | (upravené 22.1.2018 o 17:44) Karma článku: 10,80 | Prečítané:  6419x

Sú štáty, kde polícia začne vyšetrovať trestný čin, akonáhle sa dozvie, že mohol byť spáchaný. U nás často potrebuje „postrčiť“ pomocou trestného oznámenia. Postavenie oznamovateľov je však slabé. Ale mohlo by sa to zmeniť. 

Krajina, kde sa darí bašternákom. Ilustračné foto.Krajina, kde sa darí bašternákom. Ilustračné foto. (Zdroj: Denník RSS)

Vôbec nie výnimočná je situácia, že médiá celé dni alebo dokonca týždne informujú o kauze, v ktorej evidentne existuje podozrenie na korupciu, podvod, či zneužitie moci, a teda aj podozrenie zo spáchania nejakého trestného činu, orgány činné v trestnom konaní však ostávajú nečinné. Rozhýbu sa až vtedy, keď im dá podnet nejaký občan vo forme trestného oznámenia.

Slabý oznamovateľ

Postavenie oznamovateľa je však pomerne slabé. Dozvie sa iba to, či trestné stíhanie na základe jeho oznámenia začalo alebo bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté. V druhom prípade má možnosť sa voči takému rozhodnutiu odvolať, čiže podať sťažnosť. Tým však jeho práva oznamovateľa končia.

Ak začne trestné stíhanie a následne je hoci aj na druhý deň zastavené, oznamovateľ sa to už nedozvie. A samozrejme, nemá možnosť podať sťažnosť. Po začatí trestného stíhania sa (s jednou nepodstatnou výnimkou) doručujú uznesenia orgánov činných v trestnom konaní už iba obvinenému a poškodenému. Oznamovateľovi nie.

Prečo je to problém?

Existuje aj trestná činnosť, kde takáto právna úprava nespôsobuje reálne problémy. Ak vás niekto okradne, zvyčajne ste to vy, kto podá trestné oznámenie. A teda ste oznamovateľom aj poškodeným zároveň. A o ďalšom priebehu trestného stíhania máte informácie ako poškodený.

Ak však podáte podnet na zmanipulované verejné obstarávanie alebo na rozkradnuté eurofondy, o ktorom ste si prečítali v novinách, nie ste poškodený, a teda sa o priebehu trestného stíhania viac nedozviete. Ak podozrievate ministra vnútra, že zneužil svoje postavenie, aby kryl daňové podvody nejakých bašternákov, alebo máte informácie, ktoré svedčia o tom, že sa starosta nechal skorumpovať alebo okradol obec, poškodeným nie ste vy, ktorý ste to polícii, či prokuratúre oznámili, ale ministerstvo, štát, obec, či celá spoločnosť.

Dva v jednom

Môže nastať dokonca aj paradoxná situácia „dva v jednom“, keď je starosta v postavení obvineného a obec v postavení poškodeného. A keď sa zastaví trestné stíhanie, tak príslušné uznesenie dostanú ako obvinený starosta a ako poškodený obec, teda zasa len starosta.

Občan, ktorý na to upozornil, a teda uňho možno predpokladať záujem o to, aby sa vec nezamietla pod koberec, nemá právo podať sťažnosť. To má v takomto prípad iba starosta. A netreba pochybovať o tom, že v rámci tejto dvojrole uprednostní svoje postavenie obvineného, či podozrivého pred obhajobou záujmov obce, ktorá je v pozícii poškodeného.

Krátke lehoty

Ďalším problém sú krátke lehoty na podanie opravného prostriedku. Kým v správnych alebo súdnych konaniach máte na podanie odvolania 15 dní, v trestnom konaní na podanie sťažnosti iba tri. Ak nie ste advokát alebo ak oznamovanie trestných činov nemáte ako svoju hlavnú pracovnú náplň, môže to byť problém. Trojdňová lehota je neprimerane krátka. Pre oznamovateľa, ale aj pre poškodeného, či obvineného.

Krátka na konzultáciu s právnym zástupcom. Už ani nehovoriac o situácii, keď si bežný človek pripravuje sťažnosť sám. Prevezmete si uznesenie v utorok večer na pošte a v piatok musí byť sťažnosť podaná. Inak zmeškáte lehotu. Môže sa stať, že ak má človek zrovna viac práce alebo rieši nejaký súkromný problém, nemusí sa k tomu vôbec dostať.

Čo s tým?

Práve teraz existuje možnosť s oboma problémami (slabé postavenie oznamovateľov, krátke lehoty na podanie sťažností) niečo urobiť. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je totiž návrh novely Trestného zákona, ktorá obsahuje aj novelu Trestného poriadku. Dva z bodov našej hromadnej pripomienky riešia práve tieto dva problémy.

Navrhujeme, aby sa uznesenia orgánov činných v trestnom konaní doručovali aj oznamovateľom a aby sa lehota na podanie sťažnosti predĺžila z troch na osem dní. Ak sa nám do pondelka do polnoci podarí zozbierať 500 podpisov, ministerstvo spravodlivosti bude s nami aj o týchto bodoch rokovať.

Ondrej Dostál, predseda OKS, poslanec NR SR 

Roman Frnčo, advokát, Košice

Vladimír Špánik, predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol
(Autori sú spoluiniciátori hromadnej pripomienky.)

Podporiť hromadnú pripomienku môžete tu:

Hromadná pripomienka k novele Trestného zákona

Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME

Ondrej Dostál: Istanbulský dohovor, domáce násilie a novela Trestného zákona, (Dennik N)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf polície Gašpar ide do civilu. Saková plánuje väčšie zmeny

Ministerka Saková predstaví nového šéfa polície v pondelok. Ohlasuje väčšie zmeny.

TECH

Pozemské deti nemajú na Marse šancu

Budú kolonizátormi červenej planéty ľudia so zmenenou DNA?


Už ste čítali?