Ficova trieska
Aby do roku 2010 spojila diaľnica Bratislavu s Košicami, schválila Fico-Mečiar-Slota koalícia 11. decembra 2007 zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Mohli by sme oceniť, že úplné diaľničné spojenie Bratislava - Košice je už skoro dva roky realitou (alebo žeby nie?), ale „trieskou", ktorá musela lietať v mene napĺňania Ficovho diaľničného rúbania lesa, bolo schválenie zákona, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzích, nieže nevykúpených, ale dokonca ani nevyvlastnených pozemkoch.
Trieska to bola nie celkom zanedbateľná. A tak aj ústavný súd musel konštatovať, že tu všetko nie je v súlade s kostolným poriadkom. Teda s ústavou. Urobil tak však až 26. januára 2011. Skupina opozičných poslancov mu pritom príslušný návrh na posúdenie ústavnosti Ficovho diaľničného zákona doručila už 10. januára 2008. A ústavný súd sa nielenže nijako neponáhľal s rozhodnutím, ale neunúval sa ani s tým, aby pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení zákona. A tak bagre mohli začať svoje zlodejské dielo na cudzích pozemkoch.
K paradoxom tejto kauzy patrí aj skutočnosť, že voľby v júni 2010 Fico prehral a v parlamente získali väčšinu a vládu zostavili strany, ktoré nemali žiadnu pochybnosť, že Ficov diaľničný zákon je v rozpore s ústavou. Zákon sme však nechali tak, ako bol a čakali sme na to, kým rozhodne nijako sa neponáhľajúci ústavný súd. Možno malo zmysel čakať na jeho rozhodnutie, lebo inak by protiústavnosť stavania na cudzích pozemkoch bola len vecou právneho názoru. A tak, ako by sme túto možnosť my zrušili, mohol ju Fico po prípadnom návrate k moci opäť zaviesť. Takto nemôže.
Naše maslo
Lenže od rozhodnutia ústavného súdu neexistoval ani ten najmenší dôvod čakať s novelizáciou zákona a vypustením protiústavných ustanovení. Keďže vláda nevysielala žiadne signály, žeby s tým chcela niečo robiť, pripravil som a s kolegami z OKS predložil na marcovú schôdzu parlamentu návrh novely. Ministerstvu dopravy sa však nepozdával. Tak sme návrh stiahli a po rokovaniach so zástupcami ministerstva predložili upravený návrh na májovú schôdzu parlamentu. Na nej prešla prvým čítaním. V júli malo prísť na rad druhé čítanie. Ale niektorí koaliční poslanci už mali objednané dovolenky, tak sa návrh odsunul na jeseň. A na jeseň sa už blížila kríza v koalícii, tak sa poslanecké návrhy zasa odsunuli. A potom kríza prepukla, tak sa odsunuli znovu. No a napokon sa v decembri odsunuli so smiešnym odôvodnením, že sa blížia voľby.
Budúci týždeň začne posledná plánovaná parlamentná schôdza tohto volebného obdobia. A objavili sa signály, žeby parlament predsa len mohol naším návrhom zaoberať. Prihovoril sa za to aj minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ. Drobný problém je v tom, že je to už trošku s krížkom po funuse. Nález ústavného súdu bol totiž publikovaný 26. júla 2011. Dňom publikovania stratili protiústavné ustanovenia zákona účinnosť, ale stále ešte ostávali jeho súčasťou. Inak povedané, ešte stále sme mali šancu napraviť jeden z najväčších hriechov Ficovej éry. Dnes sme o túto šancu prišli. Šesť mesiacov po zverejnení nálezu ústavného súdu strácajú protiústavné ustanovenia aj platnosť, to znamená, že prestávajú byť súčasťou zákona. A šesť mesiacov je práve dnes. Sme dobrí, nie?
Ako vši pod chrastou?
Napriek tomu je dôležité a potrebné novelu (hoci v upravenej podobe) schváliť. Ficove protiústavnosti už zo zákona vypúšťať nemusíme, tie už tam nie sú. Návrh však predpokladá aj vypustenie a zmenu ďalších ustanovení zákona, ktoré neprimerane znevýhodňujú účastníkov konania v uplatňovaní ich práv v porovnaní s všeobecnou právnou úpravou v stavebnom zákone a správnom poriadku. Nie všetko zlé a občanov poškodzujúce je totiž nutne aj protiústavné. Zároveň do zákona navrhujeme doplniť ustanovenia, ktoré zvyšujú informovanosť účastníkov konania, dotknutých obcí a ich obyvateľov.
A v neposlednom rade náš návrh rieši aj otázku kompenzácií, ktoré by sa mali poskytnúť vlastníkom dotknutých pozemkov. Štát ich poškodil a zasiahol do ich vlastníckych práv protiústavným zákonom. K tomu, či a ako ich odškodniť, môže teraz pristúpiť dvoma spôsobmi. Buď si prizná chybu a poškodeným občanom aktívne ponúkne odškodnenie za to, že ich protiústavným zákonom poškodil. Alebo bude čakať ako voš pod chrastou, či sa niekto ozve a ak sa ozve, tak nechá ľudí, aby sa odškodnenia domáhali na súde.
Som hlboko presvedčený, že správna je prvá cesta. Keď sa však obzriem dozadu, som hlboko skeptický, či sa po nej vydáme.
