Zlodejiny hodné osobitného zreteľa

Autor: Ondrej Dostál | 19.11.2010 o 13:02 | Karma článku: 12,26 | Prečítané:  3762x

Ústavnoprávny výbor NR SR tento týždeň schválil pozmeňujúce návrhy k novelám zákonov o majetku obcí a o majetku VÚC. Ak by prešli tieto pozmeňováky aj plénom parlamentu, kradnúť v slovenských samosprávach by bolo zasa o čosi ťažšie.

Staré Mesto na predaj. Bude z toho seniorcentrum? Čo myslíte?Staré Mesto na predaj. Bude z toho seniorcentrum? Čo myslíte?

V roku 2009 schválil parlament novely oboch zákonov, do ktorých sa tiež vďaka pozmeňujúcim návrhom vtedajšej opozičnej poslankyne Lucie Žitňanskej, dostali ustanovenia o tom, že obecné a regionálne samosprávy majú svoj majetok predávať a prenajímať podľa pravidiel - na základe verejných obchodných súťaží, dobrovoľnými dražbami alebo priamymi predajmi najmenej za cenu znaleckého posudku. A samosprávy dostali povinnosť o predajoch vopred informovať. Až dovtedy neboli samosprávy pri šafárení s majetkom viazané prakticky žiadnymi obmedzeniami. Aj do tejto novely si však samosprávy nakoniec prelobovali výnimku, podľa ktorej nemusia podľa zákonných pravidiel postupovať v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhodne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Veď čo keby samospráva chcela poskytnúť niekomu priestory na sociálny alebo iný bohumilý účel a prísne pravidlá o tom, že vyššia cenová ponuka berie, by jej to znemožnili?

Výnimka „pravidlom"

Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že práve táto výnimka je jednoduchou cestou k obchádzaniu stanovených pravidiel. Stačilo vyhlásiť nejaký predaj, či prenájom za prípad hodný osobitného zreteľa a získať pre to tri pätiny prítomných poslancov a samospráva mohla kašlať na pravidlá. A tak sa zasadnutia niektorých zastupiteľstiev pri predajoch nehnuteľného majetku len tak hemžili „prípadmi hodnými osobitného zreteľa". Bez toho, aby pri nich nejaký dôvod hodný osobitného zreteľa reálne existoval.

Návrh, ktorý sa mi tento týždeň podarilo presadiť na pôde ústavnoprávneho výboru, síce túto výnimku neruší úplne, ale sprísňuje podmienky jej uplatnenia. Miesto trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov by sa mala vyžadovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Všetky rozhodnutia tohto typu by mali obsahovať zdôvodnenie, prečo ide o prípad hodný osobitného zreteľa. A aj o takomto zámere by mali samosprávy povinnosť informovať 15 dní vopred.

Autorkou navrhovanej úpravy je Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca so združením VIA IURIS. Práve Zuzana Čaputová a VIA IURIS stoja aj za zavedením pravidiel tzv. Žitňanskej novelou v roku 2009. Ani zmena z roku 2009, ani táto (ak prejde) nemôžu úplne odstrániť zlodejiny v komunálnej a regionálnej politike. Každé zúženie priestoru pre zlodejiny však má zmysel a je krokom správnym smerom.

Vynaliezavá samospráva

Hoci treba priznať, že vynaliezavosť komunálnych politikov pri obchádzaní pravidiel je niekedy až udivujúca. Stačí sa pozrieť napríklad na bratislavské Staré Mesto. Za ostatné volebné obdobie predala staromestská samospráva desiatky nehnuteľností, nebytových priestorov a pozemkov. Všetko podľa vopred schválených pravidiel a verejne. V mnohých prípadoch však za nižšiu cenu, než ich predať mohla. Používali sa na to rôzne finty. Jednu z najrozšírenejších by sme mohli nazvať „účel". Predaje schvaľovalo miestne zastupiteľstvo na spoločný návrh finančnej komisie vedenej Marianom Procházkom, predsedom Demokratického klubu (poslanci, ktorí museli odísť z SDKÚ-DS, v iných mestských častiach vystupujúci ako Občiansky klub, či neskôr Občianski kandidáti), a komisie pre nakladanie s majetkom vedenej Vladimírom Pištekom (tiež DK), zhodou okolností aj predsedom teraz už oveľa známejšej poradnej komisie starostu Andreja Petreka pre prideľovanie bytov.

Samospráva Starého Mesta sa rada chváli tým, že na predaj nehnuteľného majetku sa tu v súčasnom volebnom období začali využívať verejné obchodné súťaže skôr, ako takúto povinnosť samosprávam uložil novelizovaný zákon o majetku obcí. Drobný problém však spočíva v tom, že v Starom Meste sa nesúťažilo iba o najlepšiu cenu, ale aj o účel, na aký chcel kupujúci nehnuteľnosť nadobudnúť. Kritériá boli nastavené tak, že 70 % ich váhy predstavovala cena a 30 % účel. Pričom účel nebol vôbec nijako bližšie zadefinovaný, neexistovali kritériá jeho vyhodnocovania a jeho posúdenie bolo čisto vecou subjektívneho názoru členov finančnej a majetkovej komisie. Respektíve toho, ako sa vopred dohodli, keďže pri hodnotení kritéria „účel" sa bežne trebárs 10 z 12 prítomných členov komisií priklonilo k jednému záujemcovi. Aká to náhoda!

A vďaka „dobrým výsledkom" v kritériu „účel" potom cenovo horšie ponuky predbiehali tie cenovo lepšie. Rozpredávanie majetku sa zdôvodňovalo tým, že Staré Mesto potrebuje peniaze na svoje fungovanie a na investície. Ale vďaka účelovým predajom za nie najvýhodnejšiu cenu tých peňazí získalo oveľa menej, než mohlo. A zbavilo sa oveľa viac majetku, než muselo.

Účel svätí predaje

Kritérium „účel" bola pritom čistá formalita. Účel nebol zahrnutý do kúpnych zmlúv a kupujúcich nijako nezaväzoval. Slúžil len ako zámienka na zmenu poradia záujemcov vytvoreného cenovými ponukami. Pekným príkladom je budova na Beskydskej 10, o ktorej predaji rozhodlo staromestské zastupiteľstvo v decembri 2008. Firma, ktorá budovu získala pritom vo verejnej obchodnej súťaži nepredložila cenovo najlepšiu, ale až 5. najvyššiu ponuku. Vďaka kritériu „účel" sa však vo vyhodnotení súťaže dostala na 3. miesto a keď záujemcovia z prvých dvoch miest svoj záujem nepotrvdili, zastupiteľstvo odkleplo predaj budovy práve tejto firme. Hoci ešte stále existovali ďalšie dve cenovo výhodnejšie ponuky a ešte jedna úplne rovnaká ponuka. Ale veď, prečo by samospráva mala uprednostniť 10 miliónov korún navyše, ktoré mohla získať predajom inému záujemcovi, pred takou skvelou vecou, ako je prebudovanie chátrajúcej budovy na „seniorcentrum - opatrovateľský dom, včítane prevádzok zdravotníckej starostlivosti", ako sľuboval úspešný kupca?

Drobná chyba je len v tom, že žiadne seniorcentrum nebude. Kupca o necelého polroka (máj 2009) strelil budovu inej firme a dokonca aj tá sa ju už niekoľko mesiacov snaží predať ďalej. Hoci som ako miestny poslanec na účelové narábanie s kritériom „účel" upozorňoval zastupiteľstvo od spustenia predajov v tomto volebnom období, čísla nepustia. Koalícia poslancov Procházkovho a Pištekovho Demokratického klubu a Smeru-SD na čele s Martinom Borguľom, ktorý dnes ako kandidát na starostu tvrdí, že Staromešťania si zaslúžia viac transparentnosti, sa pri účelovom rozpredávaní staromestkého majektu ukázala ako funkčná a nepriestreľná tak vo finančnej a majetkovej komisii, ako aj v samotnom zastupiteľstve. Bez ohľadu na formálne hlásenie sa k pravici, či ľavici. Vyššia berie. Teda v tomto prípade skôr „účel" berie.

Sú veci, ktoré môže ošetriť parlament lepšími zákonmi, či komunálni politici, prísnejšími pravidlami. Niektoré veci však môžu „ošetriť" len voliči tým, že si zvolia takých zástupcov, ktorí sa nebudú snažiť stanovené pravidlá obchádzať. Zlodejiny sú v politike hodné osobitného zreteľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič skokan mesiaca, Kiska nestúpa

Decembrový prieskum prekvapil najmä pri OĽaNO.


Už ste čítali?