Ficove reči o generálnom podraze na voličoch boli v roku 2010 čistým propagandistickým nezmyslom. Vyčítať komukoľvek, že do vládneho programu koaličnej vlády sa nedostalo úplne všetko, čo bolo vo volebných programoch jednotlivých koaličných strán, je číra demagógia. Komunikačný manuál Smeru sa však takejto demagógie nikdy neštítil. A smeráci dokážu podľa neho šliapať naozaj disciplinovane. To im treba uznať.
A Slovensko nič?
Iste ste si všimli, že Európsky parlament v stredu schválil štyroch nových eurokomisárov. Nie? Nevadí. Noví komisári nahradia doterajších eurokomisárov, ktorí boli zvolení za poslancov europarlamentu. Milé je, že ich nahradia iba na tri mesiace. Kým nenastúpi nová Európska komisia na čele s Jeanom Claudom Junckerom. Eurokomisárom na tri mesiace musí byť iste zaujímavá životná skúsenosť. Ale to nechajme teraz bokom.
Svojich nových eurokomisárov tak spoznali Fínsko, Luxembursko, Taliansko a Poľsko. A Slovensko nič? Veď aj ten náš Maroš Šefčovič bol predsa zvolený za europoslanca ako líder kandidátky Smeru. Jasné, Smer s ním počíta aj do budúcej Komisie, vieme. Dokonca ho už vláda navrhla ako slovenského kandidáta. No znamená to, že si do toho europarlamentu nesadne ani na tie blbé tri mesiace?
Šefčovič nie je Fico
Nie je divné, ak niekto kandiduje do parlamentu s vedomím, že aj tak v ňom určite nebude sedieť? Nie je to svojím spôsobom podraz na voličoch? Hoci Smeru nemožno vyčítať, žeby to pred voličmi zatajil. Komisárske ašpirácie boli známe vopred. Lenže prečo potom kandidoval do europarlamentu, keď vedel, že ostáva eurokomisárom? Aký to malo význam? Prilákať hlasy? Zvýšiť svoju eurokomisársku legitimitu? A čím?
Možná námietka je, že aj Fico v roku 2012 viedol kandidátku Smeru v parlamentných voľbách, ale mandát poslanca reálne nevykonáva, lebo sa stal premiérom. Lenže to je dramaticky odlišná situácia. Fico sa stal premiérom, lebo vyhral parlamentné voľby a zostavil vládu. Keby sa mu to nepodarilo, ostal by poslancom. Tak, ako sa mu to ako lídrovi kandidátky Smeru stalo po parlamentných voľbách 2002 aj 2010.
Mohla teraz nastať situácia, žeby sa líder eurokandidátky Smeru Šefčovič nestal eurokomisárom? Nemohla. Kandidáta navrhuje vláda a tú má v rukách Smer. Mohlo niečo zmeniť rozhodnutie Fica navrhnúť Šefčoviča za eurokomisára? Napríklad, žeby ním vedená kandidátka nevyhrala eurovoľby na Slovensku? Veď to sa svojím spôsobom stalo. Strany kresťanskodemokratickej Európskej ľudovej strany (KDH, SDKÚ-DS, SMK-MKP a Most-Híd) porazili socialistov (SMER-SD) v pomere 6 ku 4. A čo? A nič.
Mohol to skúsiť aj Kaliňák
Alebo žeby Šefčoviča v počte krúžkov predbehla aktívna a u humoristov obľúbená Monika Flašíková-Beňová, či zádumčivý Boris Zala? To sa síce nestalo, ale keby aj, tak čo? Tak tiež nič. Smer by si to obkecal, že voliči vyslali signál, že nechcú Šefčoviča v europarlamente, ale v Komisii. Od Ficovho fiaska v prezidentských voľbách už majú túto figúru nacvičenú.
Ani teoreticky sa skrátka nemohlo stať, žeby Ficova vláda Šefčoviča nenavrhla za komisára aj na ďalšie obdobie. Keby eurokandidátku Smeru viedol Kaliňák a po voľbách ostal ministrom vnútra, bol by v tom veľký rozdiel?
Šefčovičova kandidatúra bola v tejto situácii Ficovým podrazom na voličoch. Alebo nepreháňajme, boli to len eurovoľby, aspoň taký podrazík.
***
Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
