Vtipný ako Slovák, vzrušujúci ako eurovoľby

Autor: Ondrej Dostál | 22.5.2014 o 8:16 | (upravené 22.5.2014 o 17:20) Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1372x

Slováci sa krátko pred vstupom do EÚ preslávili totálnou absenciou zmyslu pre humor a sebairóniu. „Vtipnou“ pohľadnicou o svojej „nepohostinnosti“. EÚ sa im to dnes pokúša vrátiť aj s úrokmi. Báchorkami o tom, že v sobotňajších eurovoľbách si vyberajú budúceho europremiéra.

Vtipná pohľadnica

Možno sa na tú pohľadnicu z roku 2002 pamätáte. Aký by mal byť perfektný Európan? Triezvy ako Ír, tichý ako Talian, kuchár ako Brit, vtipný ako Nemec, ukecaný ako Fín. A nepohostinný ako Slovák. Aspoň tak to vyšlo zo súťaže vtedajšieho hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa. Kritériom vo výbere podľa neho bola výstižnosť, vtipnosť, grafické prevedenie a "istá akceptovateľnosť návrhov zo zahraničnopolitického hľadiska". Naozaj vtipné. Doteraz som sa neprestal smiať.

Zámerom akcie bolo zobraziť príslušníkov členských štátov EÚ „podľa ich typických vlastností v satirickom duchu“. Slováci však Európu nepobavili obsahom pohľadnice, ale úplnou absenciou zmyslu pre humor a sebairóniu. Neschopnosťou čo i len trochu si zo seba utiahnuť.

Vtipní kandidáti

Dnes si európski lídri povedali, že je čas vrátiť Slovákom starý dlh. Vraj si v eurovoľbách máme vybrať kandidáta na predsedu Európskej komisie. Akéhosi europremiéra. Európski socialisti nám ponúkajú Martina Schulza, európski ľudovci Jeana Claude Junckera a európski liberáli Guya Verhofstadta.

Drobným problémom je, že žiadny európsky ľud neexistuje. Preto sa voliči v členských krajinách nebudú rozhodovať podľa sympatií k jednotlivými kandidátom na europremiéra, ktorých - len tak mimochodom - zväčša ani nepoznajú, ale podľa úplne iných, domácich kritérií. Na Slovensku je to obzvlášť veľká sranda.

Skúšam si predstaviť voliča, ktorý v sobotu pôjde voliť SMER-SD nie kvôli oddanosti k Ficovi a očareniu novým mladistvým vzhľadom Moniky Flašíkovej Beňovej, ale preto, lebo túži na čele Európskej komisie vidieť nemeckého sociálneho demokrata Schulza. Ale nejako mi to nejde. Viete si takého slovenského voliča čo i len predstaviť?

Ak je Vaším snom mať za europremiéra ľudovca Junckera, môžete na Slovensku voliť ktorúkoľvek zo strán len prednedávnom rozpustenej Ľudovej platformy. A okrem KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD môžete v tom prípade voliť aj SMK, ktorú do už nebohej slovenskej Ľudovej platformy pre istotu ani neprijali, hoci v Európskej ľudovej strane (EPP) bola začlenená, keď ešte MOST-HÍD ani neexistoval.

No a ak za budúceho šéfa eurokomisie preferujete Verhofstadta, ktorý je z troch hlavných kandidátov najväčší eurofederalista, teoreticky by ste na Slovensku mali voliť stranu známeho euronadšenca Richarda Sulíka SaS. Nevadí, že Sulíkove názory na EÚ sú úplne iné ako Verhofstadtove. Nevadí, že Sulík považuje Verhofstadta za rovnakého socialistu a centralizátora EÚ ako Schulza a Junkera. SaS je začlenená medzi európskych liberálov (ALDE), takže hlas pre eurokritika Sulíka podľa eurologiky zvyšuje šance eurofederalistu Verhofstadta.

Prípadne, ak vám Sulík nesedí, môžete ako presvedčený liberál voliť novú stranu Sergeja Kozlíka SDS. Europoslanec HZDS Kozlík sedel totiž v klube európskych liberálov. Áno, ak ste to doteraz nevedeli, tak to naše nacionalistické a populistické HZDS bola vlastne európska liberálna strana. Česť jej pamiatke.

Euronuda veľkej koalície

Na Slovensku tie súvislosti vyznievajú komicky. V európskych pomeroch je to však svojím spôsobom nuda. Veľká nuda spôsobená veľkou koalíciou európskych ľudovcov, socialistov a liberálov. Nech už voľby dopadnú akokoľvek, tieto tri formácie vytvoria budúcu „vládnu“ väčšinu. Tak ako dosiaľ.

Predstavte si, žeby sa konali voľby do slovenského parlamentu a vy by ste vedeli, že nech už dopadnú akokoľvek, vládnu koalíciu po nich vytvoria SMER-SD, KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD, SMK a SaS. Vzrušujúca predstava, však?

Euroalternatíva

Zo štandardných demokratických eurozoskupení zostáva mimo hlavného prúdu ľudovecko-socialisticko-liberálneho euronadšenia iba Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov (AECR), na Slovensku reprezentovaná koalíciou NOVA – KDS – OKS. AECR ako jediná nenavrhla kandidáta na europremiéra, lebo rešpektuje, že podľa platného právneho stavu šéfa komisie nenavrhuje europarlament (ten ho iba potvrdzuje), ale Rada, čiže sa na ňom majú najprv dohodnúť premiéri a prezidenti členských krajín. Hoci by mali zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Zohľadniť, nie sa nimi automaticky riadiť.

Európski konzervatívci a reformisti kritizujú centralizáciu EÚ a odmietajú ju pretvoriť na federáciu. Preto je logické, že odmietli pristúpiť na hru na to, že eurovoľby sú akoby normálne parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o smerovaní akoby európskeho štátu. Ale veľká koalícia je už predsa vopred známa.

Spoločný trh, nie socializmus

AECR, ktorej členom je od roku 2011 aj OKS, nechce európsky superštát, ale Úniu ako spoločenstvo spolupracujúcich štátov. Odmieta ďalšie a ďalšie regulácie, zasahovanie do trhu, zošnurovavanie podnikateľského prostredia, spoločné eurodane a harmonizáciu v oblastiach, kde to pre existenciu spoločného trhu nie je potrebné. Presadzujeme spoločný európsky trh, nie spoločný európsky socializmus.

Ak majú eurovoľby z hľadiska ďalšieho vývoja európskej integrácie zmysel, tak nie v tom, ako si kreslá v Komisii podelia tri najväčšie euroskupiny spoločne presadzujúce ďalšiu centralizáciu EÚ, ale v tom, aký silný bude hlas ich demokratickej opozície, ktorú v tejto chvíli predstavujú iba európski konzervatívci a reformisti.

Rôzne populistické novozoskúpenia, či dokonca extrémistické strany si pre účely tejto úvahy dovolím nechať bokom. Tie totiž nepredstavujú alternatívnu predstavu o voľnejšom usporiadaní EÚ a slobodnejšom usporiadaní v nej, ale alternatívu jej zániku.

Slovenská šťava

Hoci právomoci europarlamentu sa vývojom posilňujú a voľby doňho tak nadobúdajú na reálnom význame, európske témy nie sú určujúcim faktorom v správaní slovenských voličov. Dokonca ani v eurovoľbách.

Chýbajúcu šťavu im môže dodať iba slovenský rozmer. Aj tieto voľby totiž budú trochu o meraní síl medzi Smerom a opozíciou. Včera zverejnený prieskum FOCUS-u prognózuje Smeru zisk 7 z 13 slovenských mandátov. Čiže väčšinu. Ako v parlamentných voľbách 2012.

Eurovoľby budú teda z pohľadu pravicového voliča aj o tom, či si Ficova strana zopakuje slávne víťazstvo z roku 2012, alebo sa potvrdí trend jej postupného oslabovania, odčítateľný z výsledkov župných volieb v Bratislavskom kraji a prezidentských volieb. A trochu aj z volieb predsedu Najvyššieho súdu v Sobranciach.

Iste, SMER-SD nemôže dopadnúť v eurovoľbách úplne katastrofálne. A Fico s pani Monikou nebudú prípadný horší výsledok prežívať tak dramaticky ako svoj osobný neúspech v župných, či prezidentských voľbách. Ale pravicový volič nemá dôvod dopriať im, aby sa mohli tváriť, že správa Slovenska na spôsob Fica a politika na spôsob Flašíkovej Beňovej sú v poriadku a majú neklesajúcu podporu slovenských voličov. Aj o tom budú eurovoľby.

***

Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME

Autor je kandidátom koalície NOVA - KDS - OKS vo voľbých do Európskeho parlamentu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?