Hovoriť o Marianovi Kotlebovi ako o čiernom koňovi župných volieb asi nie je celkom primerané. Vzhľadom na ideológiu blízku jemu samému a jeho fanúšikom by bolo vhodnejšie zaviesť nový termín. Hnedý kôň. Čiže čierny kôň hnedej farby.
Ak človek včera sledoval priebežné výsledky volieb a mal pocit, že denná, či lepšie povedané nočná dávka nechutnosti je vyčerpaná zvolením hnedého Mariana za župana, asi bol sklamaný. Červený Robert tomu nasadil korunku. Smer nenesie za výsledok volieb v Banskobystrickom kraji žiadnu zodpovednosť. To SDKÚ, SaS a médiá. „Podstatná časť hlasov, ktoré dostal pán Kotleba, boli hlasy slovenskej pravice. Pravice, ktorá si povedala, Antikrist, satan, Hitler, Mussolini je lepší, ako je Smer. Takto to je. ... Viem si predstaviť ako s radosťou voliči hlasovali za Kotlebu, len aby nevyhral Maňka. Necítime žiadnu zodpovednosť za výsledok v Banskej Bystrici," burácal Fico. O čom to ten človek trepe?
Bolo nechutné a nepravdivé, keď pred dvoma týždňami Fico vyhlásil, že Kotleba je problémom pravice. Rovnako mimo však boli a sú aj tvrdenia niektorých pravičiarov, že Kotleba je len problémom Fica a dôsledkom jeho politiky. Nie je. Kotleba je problémom nás všetkých. A ešte dlho bude. Zbavovať sa vlastnej časti zodpovednosti je úbohé a alibistické. Nebol som premiérom, ani ministrom, akurát necelé dva roky poslancom parlamentu, ale aj tak sa cítim spoluzodpovedný za to hnedé zlo, ktoré tu začína klíčiť. Za to, že som neurobil dosť pre to, aby sa to nestalo. Nechápem, ako sa svojej spoluzodpovednosti môže zbavovať dvojnásobný premiér.
Pavol Frešo to včera v Bratislave veľkolepým spôsobom natrel kandidátke Smeru Monike Flašíkovej Beňovej. Keď však predstúpil pred novinárov, aby zhodnotil výsledky volieb, nezačal svojim úspechom v Bratislave, ale znepokojivými výsledkami volieb v Banskej Bystrici. Hovoril o tom, že víťazstvo Kotlebu je prehrou demokracie a môžu zaň všetky demokratické strany. A je ich povinnosťou hľadať riešenie. Frešovi bolo v súvislosti s kandidatúrou na post župana často vyčítané, že je to signál rezignácie na vyššie ašpirácie. Na to, žeby sa ako predseda opozičnej strany mal v budúcnosti uchádzať o post premiéra. V reakcii na výsledky župných volieb však povedal to, čo by som v takejto situácii očakával od premiéra svojej krajiny. Dokonca aj od premiéra, ktorý sa volá Fico. Ten sa však miesto toho alibisticky zbavoval svojej spoluzodpovednosti a zoči voči zvoleniu fašistu za jedného zo slovenských županov radšej útočil na pravicu a médiá.
A akoby toho nebolo dosť, neskoro v noci ma pochytila obava, či nehrozí, že voľba toho červeného úbožiaka bude v druhom kole prezidentských volieb jedinou šancou na to, aby sa z hnedého koňa župných volieb nestal hnedý kôň prezidentských volieb. Desivá predstava.
P.S. (25.11.) No dobre, tak to posledné ešte budúci rok nehrozí, vystrašil som sa zbytočne. Na to je ešte primladý. To až nabudúce.
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.
