Slovenská ústava v tom má pomerne jasno: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." (čl. 26 ods. 4)
Je nevyhnutné zakázať volebnú kampaň dva dni pred voľbami, zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov 21 dní pred voľbami a obmedziť účasť v kampani pre iných ako kandidátov a politické strany? A prečo by to, preboha, malo byť nevyhnutné? V zákone o voľbách do NR SR už od roku 2004 neexistuje volebné moratórium a zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov je obmedzený len na deň volieb. Predvolebná aktivita iných subjektov nie je zákonom nijako obmedzovaná. A čo také strašné sa odvtedy udialo? Čím je odôvodnený takýto vážny zásah do ústavou garantovanej slobody prejavu a slobody šírenia informácií? No ničím. Prinajmenšom v dôvodovej správe k návrhu zákona o volebnej kampani by ste odpoveď hľadali márne.
Volebná kampaň je dosiaľ vo vzťahu k rôznym voľbám upravená značne odlišnými pravidlami. Nápad dať do jedného zákona úpravu všetkých volebných pravidiel a do druhého úpravu volebných kampaní nie je sám o sebe zlý. Problémom však je, že Kaliňákov rezort si do svojho návrhu vyberá z doterajších volebných zákonov napr. vo vzťahu k volebnému moratóriu tu najreštriktívnejšiu úpravu.
Návrh zákona o volebnej kampani prináša aj posilnenie možnosti verejnej kontroly financovania volebných kampaní. To je nesporne jeho pozitívum. Cenou zaň by však nemali byť protiústavné zásahy do slobody prejavu a do slobodného šírenia informácií.
O zmysluplnosti navrhovaných reštrikcií snáď najvýrečnejšie vypovedá príbeh z predčasných parlamentných volieb v roku 1994 a rozruch okolo údajného pokusu znemožniť voliť Vladimírovi Mečiarovi. Nikdy predtým a nikdy potom sa dokonca v deň volieb a priamo vo volebnej miestnosti neudialo nič také, čo by malo čo i len potenciál porovnateľne ovplyvniť výsledky volieb ako „spravodlivé rozhorčenie", ktoré toto Mečiarovo divadielko vyvolalo. Aj vtedy platný zákon volebné moratórium zakotvoval. A ničomu nezabránil. Tak načo sa k tomu vracať, súdruhovia?
V čase internetu, plurality médií a takmer štvrťstoročie po páde komunistického režimu je návrat k volebnému moratóriu a zavádzanie jemu podobných nových reštrikcií nielen krokom späť, ale čistým nezmyslom.
***
