Keď pár faciek nestačí

Autor: Ondrej Dostál | 16.5.2011 o 10:23 | Karma článku: 17,90 | Prečítané:  6484x

Viete, koľkokrát musíte zmlátiť svoju ženu, aby ste sa dopustili trestného činu? A tušíte, pri akých pohnútkach ani šesť bitiek nestačí, aby šlo o trestný čin? A myslíte, že prokuratúra, ktorá takéto veci rieši, vie?

Všetko je, ako má byť.Všetko je, ako má byť.

Polícia začiatkom decembra minulého roku vzniesla obvinenie proti Ing. Š. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. Mgr. Zdenko Čaniga o tri týždne uznesenie vyšetrovateľa zrušil. Na tom by samé o sebe nebolo nič zvláštne, za pozornosť stojí odôvodnenie, s ktorým prokurátor (č.k.: 2 Pv 804/10-8) zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

Otázne pochybnosti okresnej prokuratúry

Aj z neho totiž vyplýva, že dotyčný pán sa podľa svedectva očitého svedka dopustil minimálne šiestich fyzických útokov proti svojej manželke. Prokurátorovi to však nestačilo a konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že „aj keď formálne skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia vykazuje znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, samotné konanie vyplývajúce zo zisteného skutkového posudzovania v kontexte ďalších okolností vyvoláva dôvodné pochybnosti o dosiahnutí takej intenzity aká je vyžadovaná pre naplnenie objektívnej stránky tohto zločinu." Podľa prokurátora sa bude potrebné zaoberať aj „naplnením subjektívnej stránky tohto zločinu v konaní páchateľa, z ktorej by vyplývala nielen úmyselnosť jeho konania ale aj účelové iniciatívne vôľové zameranie jeho konania na týranie blízkej osoby ... Dokazovanie bude potrebné okrem iného upriamiť aj na okolnosti spáchania skutku, jeho pohnútky, príčiny a následky, ako aj všetky ďalšie skutočnosti relevantné z hľadiska trestného konania."

Z uvedeného ťažko vyvodiť iný záver ako ten, že prokurátor má pochybnosti o tom, že šesť preukázaných fyzických útokov muža na vlastnú manželku napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, ktorého sa dopustí ten, kto „týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť". A zároveň predpokladá, že existujú také pohnútky páchateľa, z ktorých by vyplývalo, že takéto násilie nie je trestným činom. Čiže napríklad ak je žena na muža drzá, tak si o tých pár výchovných faciek vlastne koleduje a všetko je v poriadku. Alebo trestným činom je až sedem bitiek, šesť je ešte iba drobnou manželskou nezhodou.

Bežný postup?

Nuž v poriadku, ak je to tak, pokúsil som sa aspoň zistiť, či je to bežný prístup prokuratúry, alebo to nejako súvisí so skutočnosťou, že tu ide o donedávna jedného z vysokých predstaviteľov centrálnej banky. V súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám som požiadal Generálnu prokuratúru SR  o informáciu, či existuje vnútorný predpis prokuratúry, alebo iný predpis, ktorý by upravoval, ako intenzívne musí byť týranie, najmä aký musí byť počet fyzických útokov, ich charakter a intenzita, prípadne, aký musí byť ich počet v priebehu určitého obdobia, aby bola naplnená skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. A či existuje vnútorný predpis prokuratúry alebo iný predpis, ktorý by upravoval, aké majú byť pohnútky páchateľa a príčiny páchania násilia, aby bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu. Teda, či existujú v zmysle týchto predpisov také pohnútky a príčiny, ktoré by vo vzťahu ku skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu, spochybňovali, že došlo k spáchaniu tohto trestného činu a ak áno, o aké pohnútky a príčiny ide. Ak také predpisy existujú, žiadal som o ich zaslanie. Ak nie, tak o informáciu, na základe čoho prokuratúra tieto záležitosti posudzuje.

Pochybné odpovede generálnej prokuratúry

Odpoveď z generálnej prokuratúry bola pre mňa rovnakým prekvapením ako odôvodnenie prokurátora o zrušení obvinenia. Infozákon jednoznačne stanovuje, že povinná osoba má na žiadosť požadované informácie sprístupniť, alebo ak existujú zákonné dôvody, vydať písomné rozhodnutie o tom, že informácie nesprístupní a žiadosti nevyhovie. Generálna prokuratúra neurobila ani jedno, ani druhé. Prokurátorka generálnej prokuratúry JUDr. Hana Otiepková mi síce odpísala, ale požadované informácie mi neposkytla. Okrem láskavého upozornenia, že skutkovú podstatu predmetného trestného činu upravuje Trestný zákon, v odpovedi uviedla, že pokiaľ generálna prokuratúra k tomu vydala akékoľvek stanovisko, nachádza sa na internetovej stránke generálnej prokuratúry pod označením legislatíva. Infozákon síce umožňuje odkázať žiadateľa na už zverejnenú informáciu, ale to v žiadnom prípade nebol tento prípad. Navyše na webovej stránke generálnej prokuratúry sa v sekcii legislatíva žiadny takýto predpis nenachádza.

Preto som podal rozklad (odvolanie) proti nesprístupneniu informácie. A odpoveďou mi bolo ďalšie ignorovanie zákona zo strany generálnej prokuratúry. O rozklade má rozhodnúť vedúci príslušného orgánu na návrh rozkladovej komisie. O mojom rozklade „rozhodla" pani prokurátorka Otiepková, proti ktorej predchádzajúcemu rozhodnutiu som sa odvolával. Odpovedala, že mi posiela požadované informácie. A poslala mi dokument Zhodnotenie využívania prostriedkov trestného práva proti domácemu násiliu voči ženám a deťom, ktorý však nie je sprístupnením informácií, ktoré som požadoval. Nie je to interný predpis prokuratúry, ani iný predpis, ani informácia o prístupe prokuratúry k záležitostiam, ktorých sa týkala moja žiadosť, ale materiál monitorujúci situáciu v oblasti domáceho násilia. Navyše trošilinku neaktuálny -  monitoruje situáciu spred desiatich rokov.

Všetko bolo OK. Ale pre istotu ešte raz

Ale prekvapeniam z generálnej prokuratúry nebol koniec. Prišla mi ešte jedna odpoveď. A opäť nie taká, akú v prípade rozkladu predpokladá infozákon. Tento raz mi napísala riaditeľka Organizačného a kontrolného odboru JUDr. Ingrid Adamcová a jej list sa nazýva „vyrozumenie". Pani riaditeľka konštatuje, že moja žiadosť o informácie bola v plnom rozsahu vybavená už prvou odpoveďou pani Otiepkovej a vzápätí dodáva: „Z dôvodu predísť prípadným ďalším nedorozumeniam ohľadne obsahu odpovede prokurátorky Generálnej prokuratúry z 12 apríla 2011 pod sp zn. Ei 75/11-2 Vám opätovne odpovedám na všetky položené otázky:" A potom bod po bode naozaj odpovedá na všetky otázky, ktoré som položil. Teda robí presne to, čo malo byť obsahom už prvej odpovede. Treba uznať, že figúra je to šarmantná. Najprv skonštatovať, že dostatočná bola už prvá odpoveď a potom pre istotu odpovedať „opätovne" a úplne inak ako prvýkrát. Ale aspoň na tretíkrát som sa dozvedel, že prokuratúra žiadny interný predpis, ktorý by upravoval záležitosti, o ktoré som sa zaujímal, nemá. A prokurátor posudzuje trestnosť činu prípad od prípadu.

Prokuratúra je orgánom, ktorého úlohou je chrániť zákonnosť. Generálna prokuratúra si však sama s rešpektovaním zákona, v tomto prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám, príliš ťažkú hlavu evidentne nerobí.

A apropó, ako je to teda s tým počtom podľa prokuratúry prípustných zmlátení manželky? Uvidíme prípad od prípadu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?