Svätoštefánske provokácie a pár po papuli

Autor: Ondrej Dostál | 24.8.2009 o 13:39 | Karma článku: 18.21 | Prečítané  5223-krát

Ján Slota označil pred časom uhorského kráľa Štefana I. za šaša na koni. Urobil tak v prítomnosti premiéra Fica, ktorý Slotovu invektívu nechal bez povšimnutia. Minulý týždeň ukázal, že pre slovenskú politickú reprezentáciu je svätý Štefan skôr strašiakom ako šašom. A ešte aj kulisou, na pozadí ktorej si z maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma spravila fackovacieho panáka.

Potomkovia okupantov

Snáď najväčšiu výhradu mali slovenskí vládni politici na čele s prezidentom Ivanom Gašparovičom ku skutočnosti, že maďarský prezident plánoval prísť do Komárna odhaliť Štefanovu sochu 21. augusta, čiže v deň 41. výročia okupácie Československa vojskami Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy, vrátane Maďarska. Túto výhradu treba brať vážne zvlášť od Ivana Gašparoviča, ktorý len toť nedávno prejavil svoj jemnocit pre symboliku historických výročí, keď prijal čínskeho prezidenta a generálneho tajomníka čínskych komunistov len pár dní po okrúhlom 20. výročí krvavého potlačenia demokratických protestov na pekingskom námestí Tien An Men.

Argumentovanie maďarskými tankami na južnom Slovensku v roku 1968 je úplne od veci, keďže to boli predovšetkým tanky komunistické. O ich nasadení nerozhodla demokraticky zvolená reprezentácia maďarského národa, ale politbyro sovietskych komunistov v Moskve. S 21. augustom 1968 majú viac spoločné bývalí komunisti sediaci ešte aj dnes v najvyšších ústavných postoch Slovenskej republiky než László Sólyom, ktorý sa v 80. rokoch angažoval v maďarskej protikomunistickej opozícii. Povedané natvrdo, vo vzťahu k výročiu udalostí z roku 1968 je oveľa väčšou provokáciou, že slovenským premiérom je ešte aj 21. augusta 2009 exkomunista Fico, ktorý si nevšimol November 89, než to, že v tento deň plánoval na Slovensko cestu maďarský prezident, ktorý bol oponentom komunistického režimu.

Ani uhorky, ani ponožky

K svätoštefánskej hystérii sa pridala aj slovenská opozícia. Mikuláš Dzurinda síce správne poukázal na to, že problém nie je v tom, že návšteva sa mala konať 21. augusta, aj on však mal problém s tým, že si László Sólyom nešiel do Komárna kúpiť "ani uhorky, ani ponožky". A čudoval sa, ako je možné, že organizátori na takúto udalosť nepozvali "prezidenta svojej vlasti". No paráda! To sa je vážne niekto schopný s vážnou tvárou pýtať, prečo maďarskí menšinoví politici niekam nepozvali Ivana Gašparoviča? Toho Ivana Gašparoviča, ktorého hlavným volebným tromfom pred druhým kolom volieb bolo, že veď nám predsa slovenského prezidenta nezvolia Maďari?

Byť slovenským Maďarom tiež by som takéhoto prezidenta nikam nepozval ani náhodou. A ruku by som síce za to do ohňa nedal, ale o basu šampanského by som sa pokojne stavil, že keby sa hlava slovenského štátu volala Iveta Radičová alebo František Mikloško, pozvánka z Komárna by do prezidentského paláca na Hodžovom námestí dorazila.

Nedobudovaný most

Svätý Štefan má ako náš spoločný uhorský kráľ potenciál byť mostom medzi Maďarmi a Slovákmi. Je pravda, že stavitelia jeho sochy v Komárne neurobili všetko pre to, aby sa tak stalo. A nechali ho bez výčitiek svedomia uviaznuť iba v pozícii mostu medzi Maďarmi na dvoch brehoch Dunaja.

Naozaj by spravilo odhaľovanie sochy uhorského kráľa akciou viac uhorskou a menej čisto maďarskou, keby medzi hosťami figurovali aj nejakí Slováci. A nemuseli to byť zrovna Fico, Maďarič a Slota. Maďarský prezident tiež zrejme nemusel úplne odmietnuť možnosť stretnutia so svojim slovenským kolegom. Veď k stretnutiu nemuselo dôjsť v tieni sochy Štefanovho koňa. A nakoniec špeciálne komárňanská samospráva mohla prejaviť oveľa viac veľkorysosti vo vzťahu k snahám tamojších Slovákov o umiestnenie súsošia svätých Cyrila a Metoda. Nie dávať väčšine, ktorá sa ocitla v lokálnej menšine, pocítiť, aké to je byť v menšine a oplácať rovnakou mincou často necitlivé správanie niektorých politikov celoštátnej väčšiny k ich menšine.

Aj most z maďarskej strany ostáva nedobudovaný. Zakázať prezidentovi susednej krajiny vstup na Slovensko je však šialeným počinom. Je to asi tak adekvátna reakcia, ako keď muž príde domov, žena po ňom škaredo pozrie a on jej vynadá do sprostých kráv a potom jej ešte dá pár po papuli. Iste je lepšie, keď sú ľudia na seba milí, zazeranie nie je vôbec pekné, ale to sa naozaj chceme tváriť, že pár po papuli je primeranou a civilizovanou reakciou?

Zasa sa raz hanbím za svoju vládu ešte viac ako bežne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stano: O Slovákoch vieme cez sieť kontaktov

Hovorca ministerstva vysvetľuje komunikáciu s krajinami pod útokom.

BRATISLAVA

Starbucks otvára v Bratislave druhú kaviareň

Po dvoch mesiacoch od otvorenia prvej kaviarne, otvárajú druhú prevádzku.


Už ste čítali?