Kým počas druhej Dzurindovej vlády bola rezerva predsedu vlády na úrovni 50 miliónov korún ročne (a predtým ešte nižšia), Fico si ju hneď v prvom roku, na ktorý mal dosah, zvýšil o 150 % (na 125 miliónov korún) a na rok 2008 by sa jeho rezerva mala zvýšiť o ďalších 25 miliónov korún. Dôvodom navrhovaného zvýšenia je podľa Ficových podriadených "narastajúci počet žiadostí a snaha vyjsť v ústrety čo možno najvyššiemu okruhu žiadateľov". Zákon však vôbec nepredpokladá, žeby rezerva predsedu vlády mala byť používaná na uspokojovanie nejakých žiadateľov a zvyšovanie popularity premiéra. Podľa § 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa rozpočtové rezervy, vrátane rezervy predsedu vlády, v štátnom rozpočte vytvárajú "na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov". Výstavba multifunkčných ihrísk, dotácie starostom zvoleným za SMER, ani kúpa mercedesu pre Jána Berkyho-Mrenicu mladšieho ani pri tej najbujnejšej fantázii nie sú nepredvídateľnými výdavkami nevyhnutnými na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia. Ak ich premiér Fico na takýto účel používa, koná v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. V jeho § 10 si totiž nestačí prečítať iba odsek 3, podľa ktorého o použití rezervy predsedu vlády rozhoduje predseda vlády, ale rešpektovať treba aj odsek 1, ktorý hovorí o tom, na aký účel bola táto rezerva zriadená.
Aj v prípade, žeby predseda vlády využíval svoju rezervu v súlade so zákonom, vyvstáva otázka, prečo by vôbec takýto inštitút mal existovať. Prečo by jeden človek mal mať právo svojvoľne a bez bližšieho spresnenia rozhodovať o použití desiatok miliónov korún verejných prostriedkov? Keby išlo o kráľa z milosti Božej, nebol by s tým žiadny problém. Ale predseda vlády demokratickej krajiny? Možno pripustiť, žeby nejaká rozpočtová rezerva existovať mala, keďže naozaj môžu nastať aj vopred nepredvídateľné situácie. Ale neexistuje jeden jediný dôvod, prečo by nestačilo, aby takéto nepredvídateľné situácie boli kryté rezervou vlády. Ani rezerva vlády by však nemala byť používaná v rozpore so zákonom, teda na krytie takých výdavkov, ktoré nie sú nepredvídateľné (čo nepredvídateľné je na výstavbe multifunkčných ihrísk, keď sa ňou navrhované zvyšovanie rezervy predsedu vlády zdôvodňuje už teraz?) a zároveň nevyhnutné na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia (čo nevyhnutné je na mercedese pre známeho hudobníka?).
Keby sme tendenciu zvyšovať rezervu predsedu vlády dotiahli do dôsledkov, mohli by sme celý rozpočet zrušiť a parlament by iba odhlasoval, že výdavky štátneho rozpočtu sú tvorené rezervou predsedu vlády. A predseda vlády by potom ako múdry kráľ spravodlivo a podľa skutočných potrieb rozdeľoval prostriedky na konkrétne účely a uspokojoval nepreberné množstvo žiadostí svojich poddaných.
Otázka teda nestojí tak, či zvýšiť alebo nezvýšiť rezervu predsedu vlády. Skutočnou otázkou je, či existuje nejaký dôvod, prečo túto rezervu nezrušiť. Neexistuje. Ale kým sa nájde politická vôľa rezervu predsedu vlády úplne zrušiť, je potrebné zabezpečiť aspoň to, aby nebola používaná v rozpore so zákonom.
